„Prečo sa chcete učiť po slovensky?“ pýta sa mladý študent Letnej školy slovenského jazyka a kultúry, kým mi pomáha vyniesť tašky na poschodie. Dobrá otázka. Prečo sa vlastne chcem učiť po slovensky? Veď rozumieš takmer všetko, povedal mi ktosi v Česku. Naozaj? Vonkoncom nie. Prvotný dôvod je prozaický: chcem si „pridat“ pracovný jazyk. V hantírke tlmočníkov európskych inštitúcií to znamená rozšíriť si jazykový repertoár o ďalší jazyk EÚ, aby som i z neho mohla tlmočiť do svojej materinskej nemčiny.
Prvé konštatovanie, keď sedím na prednáške, je pozitívne: celkom rozumiem. Druhé tiež: i já dokážem slovensky aj hovoriť. Na to, aby som si osvojila nový jazyk a jeho nazeranie na svet, je to podľa mňa aj nutné. Samozrejme, sprvu naskakuje vždy české slovo, ale to chce trochu disciplíny a čas.
Počúvam prednášky, ktorých názvy znejú neslovakistom veľmi osobito. Ten, kto pozorne načúva, objaví fascinujúcí svet jazyka, kultúry a poézie, čoraz potrebnejší v našom svete pragmatizmu a hlade po hmatateľnom zisku. Fenomén baladickosti v slovenskej hudobnej tvorbe 20. storočia, znie titul jednej prednášky. Inej zas Revízia slovenskej komédie jedného desaťročia, Vývin substantívnej deklinácie v širších slovanských súvislostiach, či Názory na román v období romantizmu.
Napokon sa zastavím pri Interpretácii poézie Miroslava Válka. Nemám o ňom šajnu ani ako o básnikovi, ani ako o ministrovi kultúry. Len tak sa nazýva báseň zo zbierky Milovanie v husej koži, ktorú Ján Zambor, sám básnik, prekladateľ a literárny vedec, vykladá. Áno, s Válkom sme raz v husej koži, raz v Husákovej lóži, ako píše Týždeň. Bol predovšetkým nihilista a normalizátor alebo citlivý tvorca básní, ktoré sa dotkli niečoho podstatného v nás? Asi oboje.
Idem sa poprechádzať do centra. Pešia zóna je v Bratislave väčšia ako v Prahe, zdá sa mi. A ľudia sa viac usmievajú. Nemá centrum tiež obývanejší ráz? Mám pocit, že za múrmi starých priečelí sídli viac fyzických než právnických osôb a skrášľovacích kliník.
Súčasne sa v tomto prostredí nedokážem zbaviť dojmu istého mlčania tam, kde by mala byť transparentnosť, a všadeprítomného klientelizmu. Niektoré médiá sú v zúrivej opozícii proti vláde a píšu, že štát zlyháva: Hedviga Malinová, Mečiar, Kováč ml., vražda Ľudmily Cervanovej. Naozaj platí, že dokiaľ sú aktéri nažive, nie je záujem kauzy doriešiť?
Krajina neznáma ako slovník rozdielnych výrazov. Každý nový jazyk je ako nová láska, hovorí kolegyňa. Mäkká ľubozvučnosť slovenčiny je vábivá. No dobre, avantúra sa môže začať.
Letná škola slovenského jazyka a kultúry
Studia Academica Slovaca Univerzity Komenského
www.fphil.uniba.sk/sas