[http://images.google.ch/images?gbv=2&svnum=10&hl]
]]>Na epitafy nieto niekedy čoskoro 🙂
Tento je moj prvý a kto vie, možná aj posledný 🙂
Idem tiež deklinovať osobné zámená na vankúšok.
Čo japončina, tá by sa ti nepáčila? Vraj bysom tak prešiel priam do riaditelova srdiečka a časokonzervy by tiež boli lacnejšie:-)
V tom Babylóne to s temi rečami naozaj zbabrali :-). Nemali nič stavať. Pekne držať všetky pri zemi, žiaden zikkurat, žiadna veža!
]]>Joj, sebapoznanie. To je ozajstný celoživotný zápas. Niekedy v ňom vyhráva ten, ktorý chce len poznávať, inokedy ten, ktorý chce čoskoro všetko zlé vovnútri meniť, inokedy zas ten, kto nechce vedet nič, pretože potom nevie, čo má robiť. A tak ďalej, to je priam bitka nielen o čas, tam lietajú dilemata ako vrata. Tú bysom mohol mať na tom blogovom náhrobke! Ako sa ti páči trebárs epitaf:
Chtěl poznat svět
potom sebe
čas dal lásce
v ní měl nebe.
Čtúcim priatelom zo SK sa ospravedlňujem za česko-slovenský mišmaš:-) Skúšku predsa nutno podporiť 🙂
]]>